Chyby merania - Teória
- Teoretický úvod
- Štatistické spracovanie nameraných výsledkov
- Praktický postup pri meraniach
- Vyhodnotenie nepriameho merania
Vyhodnotenie
nepriameho merania
Pri nepriamom
meraní určujeme hodnotu požadovanej fyzikálnej veličiny výpočtom z hodnôt
meraných veličín.
Uvažujme veličinu A určenú funkciou A=f(x1,x2,...,
xn), kde x1 = X1+Dx1,
X1- Dx1, x2 = X2+Dx2,
X2- Dx2, ... sú priamo merané a štatisticky
vyhodnotené veličiny.
Ak sú X1,X2, najpravdepodobnejšie hodnoty
(aritmetické priemery) priamo meraných veličín, potom najpravdepodobnejšia
hodnota veličiny A je určená vzťahom:
A = f(X1;X2; : : :) (15)
Disperzia veličiny A je daná súčtom príspevkov od jednotlivých
priemo meraných veličín
(16) kde parciálne
derivácie sú vyčíslené dosadením aritmetických priemerov. Zo stanovenej
disperzie, resp. strednej kvadratickej chyby 
A
určíme už známym spôsobom pre danú mieru spoľahlivosti P
náhodnú chybu DA veličiny A.
Príklad: Ako príklad si teda vezmeme meranie objemu valčeka. Merať budeme
dve nezá-
vislé veličiny, priemer d a výšku h valčeka. Objem vypočítame pomocou
vzťahu