
Obr.
6.2. 1 Zmena elektrického poľa po vložení
vodivého telesa do homogénneho poľa.
|
Vložme
vodivé teleso, ktoré je elektricky neutrálne, t.j. je v ňom rovnováha
medzi kladnými a zápornými nábojmi do elektrického poľa intenzity E.
Vplyvom síl, pôsobiacich na volné náboje sa tieto začnú premiestňovať v telese
tak až vytvoria vo vnútri vodiča indukované elektrické pole
Ei, ktoré v každom
bode vo vnútri vodiča kompenzuje vonkajšie elektrické pole E (Obr. 6.2. 1). Uvedomme si, že napr. v kove je v 1 cm3 asi 1023 voľných elektrónov, čo
predstavuje náboj 104 C. Takýto náboj sústredený do bodu by vytvoril
vo vzdialenosti 1 cm pole nepredstaviteľne veľkej intenzity 1016 V m-1 (blesk atmosfére Zeme vzniká už pri intenzitách
menších o desať rádov). Preto len nepatrná časť náboja sa premiestni, ako
uvidíme ďalej, na povrch vodiča tak, že výsledné pole vo vodiči je nulové a
náboje sa ďalej usporiadaným pohybom nepremiestňujú. Ak by sme teraz, pôvodne
nenabité teleso vhodne rozdelili na dve časti, dostali by sme dve nabité telesá
s nenulovým nábojom i po vybraní z vonkajšieho poľa. V jednej časti bude
prevaha záporného náboja elektrónov na kladnými iónmi, v druhej ich
nedostatok a táto časť bude nabitá kladne. Tento jav nabíjania telesa vonkajším
elektrickým poľom nazývame elektrostatická indukcia.

Obr.
6.2. 2 Rozloženie náboja na plochách povrchu
vodivého telesa
|
Elektrické
pole vo vodiči, vytvorené vonkajším a indukovaným poľom má nulovú intenzitu. Ak
by nebola nulová, spôsobovala by ďalšie premiestňovanie náboja až do stavu
nastolenia rovnováhy. Tento stav rovnováhy nastáva veľmi rýchle. Elektrostatika
neskúma priamo tieto zmeny, ale sleduje až konečné rovnovážne stavy.
Z Gaussovej
vety jednoducho dokážeme, že nenulový náboj je len v povrchu telesa. Ak by sme
si volili ľubovoľnú uzatvorenú plochu, ktorá cela leží vo vnútri telesa (Obr. 6.2. 2), potom tok intenzity touto plochou je nulový:
, pretože intenzita
vo vnútri telesa je nulová. Preto aj náboj v časti telesa, uzatvoreného
touto plochou je nulový (je nastolený stav rovnováhy kladných a záporných
nábojov). To platí pre každú ľubovoľnú malú časť (samozrejme makroskopicky
malú) vnútrajška telesa. Rozloženie náboja na povrchu charakterizuje plošná
hustota náboja

Rozoberme
ešte prípad, že v telese je dutina, v ktorej môže byť viazaný náboj.
V tomto prípade by viazaný naboj v dutine bol kompenzovaný rovnako veľkým
nábojom rozloženým na vnútornej stene telesa.(Obr.
6.2. 2) Pole viazaného náboja v dutine sa neprejaví na
vonkajšej strane telesa. Naopak vonkajšie pole je tienené v dutine nábojom
rozloženým z vonkajšej strany vodivého telesa. Pretože kompenzácia
prerozdelením voľného náboja prebieha rýchle, rádovo v časových
intervaloch 10-14 s až 10-12 s týmto spôsobom
možno odtieniť aj vysokofrekvenčné elektrické pole. To sa uplatňuje napríklad v
konštrukcii koaxiálneho kábla. Vnútorný vodič je obkolesený vonkajším valcovým
vodičom (sieťkou) ktorý plní úlohu tienenia rušivých elektrických polí.