Jupiter

Jupiter je piatou planétou v poradí od Slnka, je to zároveň najväčšia planéta slnečnej sústavy, bol teda právom pomenovaný po vládcovi rímskych bohov. Na oblohe je pozorovateľný po väčšinu roka ako veľmi nápadný objekt. V priemere je štvrtým najjasnejším objektom na oblohe (po Slnku, Mesiaci a Venuši).

Jeden obeh okolo Slnka trvá Jupiteru takmer 12 rokov v strednej vzdialenosti 779 miliónov kilometrov. Je to najrýchlejšie rotujúca planéta. Jednu otočku okolo vlastnej osi vykoná za necelých 10 hodín. Svojim priemerom 142 984 kilometrov mnohokrát prevyšuje Zem. Jupiter obklopuje mohutná atmosféra, ktorá sa skladá prevažne z vodíka (asi 90%) a hélia (okolo 10%). Jupiter nemá pevný povrch v tom zmysle ako planéty zemského typu. Smerom do stredu planéty teplota a tlak postupne rastú. Vo veľkých hĺbkach, kde je tlak už dostatočne veľký, prechádza prostredie z plynného na kvapalné. V samom strede planéty sa nachádza pravdepodobne len relatívne malé pevné jadro.

Jupiter vyžaruje asi dva a pol krát viac energie ako prijíma od Slnka. Preto teplota smerom k stredu planéty stúpa rýchlejšie ako keby žiadnu energiu nevyžaroval. Vrchné vrstvy oblakov majú okolo mínus 145 °C. V hlbších vrstvách atmosféry, kde dosahuje tlak 1000 hPa (ako na Zemi) je okolo mínus 110 °C.

Viditeľný povrch Jupitera, čiže horná vrstva oblačnosti, má charakteristický vzhľad. Striedajú sa na ňom svetlejšie a tmavšie pásy. Okrem toho sa tam vyskytuje mnoho oválnych útvarov, z ktorých najznámejšia a najstabilnejšia je Veľká červená škvrna, ktorá sa tam nachádza už určite viac ako 300 rokov. Svojimi rozmermi presahuje Zem, pričom jej veľkosť sa môže v priebehu času meniť. Smerom k pólom planéty sa pásová štruktúra postupne stráca. V atmosfére dochádza aj k početným elektrickým výbojom.

Jupiter má veľmi silné magnetické pole, ktoré svojou intenzitou prevyšuje magnetické polia všetkých ostatných planét slnečnej sústavy. V polárnych oblastiach boli pozorované polárne žiare, jav známy aj na Zemi.

Jupiter obklopuje nevýrazný prstenec z prachu a plynu. Keby ste sa k nemu blížili v kozmickej lodi z jeho osvetlenej strany, zrejme by ste si ho ani nevšimli, ale stal by sa viditeľným vtedy, keby sa nachádzal medzi Slnkom a pozorovateľom.

Okolo Jupitera obieha celkovo 16 mesiacov, z ktorých najväčšie a najznámejšie sú Io, Európa, Ganymedes a Kalisto. Boli to prvé známe mesiace, ktoré obiehajú okolo inej planéty. Objavil ich Galileo Galilei v roku 1610. Ganymedes je najväčším mesiacom v slnečnej sústave. Svojím priemerom 5 262 kilometrov je väčší ako planéty Merkúr a Pluto. Na mesiaci Európa sa pod vrchnou vrstvou ľadu pravdepodobne nachádza tekutý oceán vody, ktorá je (aspoň zatiaľ si to myslíme) nevyhnutná pre život. Veľmi zaujímavým mesiacom je Io, ktorý prejavuje najväčšiu sopečnú aktivitu zo všetkých známych telies v slnečnej sústave.

Do blízkosti Jupitera sa dostalo zatiaľ 6 kozmických sond. Boli to Pioneer 10 a 11, Voyager 1 a 2, Ulysses, ktorého hlavnou úlohou však bolo skúmať Slnko a sonda Galileo, ktorá dodnes neúnavne pracuje na obežnej dráhe okolo planéty a prináša nám stále nové poznatky nielen o samotnom Jupiteri ale aj o jeho mesiacoch.