Merkúr

Merkúr je najbližšou planétou k Slnku. Bol pomenovaný podľa rímskeho posla bohov (možno preto, že sa pohybuje po oblohe najrýchlejšie zo všetkých planét). Je známy už od staroveku, hoci je ťažšie pozorovateľný voľným okom. Keďže jeho dráha sa nachádza vo vnútri dráhy Zeme, nikdy sa na oblohe nevzdiali od Slnka o viac ako 28°, a preto ho možno pozorovať len ráno, krátko pred východom, alebo večer, krátko po západe Slnka. Aj tak môže byť niekedy pomerne nápadným objektom na večernej či rannej oblohe a preto tvrdenie, že Kopernik na smrteľnej posteli ľutoval, že nikdy nevidel Merkúr je nepravdepodobné.

Merkúr obehne okolo Slnka približne raz za 88 dní po eliptickej dráhe, ktorej výstrednosť je druhá najväčšia medzi planétami slnečnej sústavy. Jeho stredná vzdialenosť od Slnka je síce 57,9 miliónov kilometrov, ale vzhľadom na spomínanú výstrednosť sa mení v rozpätí 45,9 až 69,7 miliónov km. Merkúr má v istom zmysle viazanú rotáciu vzhľadom na Slnko avšak nie tak, ako v prípade nášho Mesiaca, ktorý je privrátený k Zemi stále tou istou stranou. Jedno otočenie okolo vlastnej osi (tzv. hviezdny deň) trvá Merkúru približne 58,7 dní, takže doba obehu okolo Slnka a čas otočenia okolo vlastnej sú v pomere 2:3. Takže keď Merkúr dva krát obehne okolo Slnka, tri krát sa otočí okolo vlastnej osi. Vzhľadom na to dosahuje dĺžka slnečného dňa na tejto planéte až 176 pozemských dní. Pre pozorovateľa na povrchu Merkúru by 88 pozemských dní svietilo Slnko a ďalších 88 dní by trvala noc.

Merkúr je malou planétou s tretinovým priemerom voči Zemi. Podmienky na jeho povrchu sú mimoriadne drsné. Slnečný kotúč je na tejto planéte zhruba dva a pol krát väčší ako na Zemi. Povrch sa môže cez deň v oblasti rovníka rozpáliť až na 400-450 stupňov Celzia. Pri takýchto teplotách sa topia aj niektoré známe kovy, napr. cín a olovo. Avšak počas dlhej noci môže teplota klesnúť na mínus 150 °C až mínus 200 °C. Takéto obrovské rozdiely teplôt sú okrem iného spôsobené aj tým, že Merkúr takmer nemá atmosféru a táto nie je schopná zadržiavať teplo. Pokiaľ ide o zloženie merkúrovej chabej atmosféry, tvorí ju zrejme prevažne vodík, hélium a kyslík. Atmosferický tlak na povrchu je však mimoriadne nízky - takmer nemerateľný, pravdepodobne nepresahuje 10^-5 Pa.

Povrch Merkúru sa do značnej miery podobá mesačnému povrchu. Avšak na Merkúre sa vyskytuje len málo útvarov podobných mesačným moriam, aspoň na tej pologuli, ktorú máme podrobnejšie zmapovanú. Treba však podotknúť, že na odvrátenej strane Mesiaca sa tiež vyskytuje len málo mesačných morí na rozdiel od jeho privrátenej strany. Takže tvrdenie, že na Merkúre sa nevyskytujú žiadne "moria" treba brať zatiaľ s istou rezervou, aspoň dovtedy, kým nebudú k dispozícii podrobnejšie mapy celého povrchu. Jediným doteraz známym útvarom porovnateľným s mesačnými moriami je Caloris planitia s priemerom okolo 1 300 km, avšak vyskytujú sa tam aj menšie podobné útvary.

Inak sa na povrchu Merkúru vyskytujú aj pomerne ploché planiny, panvy, údolia, brázdy, avšak najmä krátery, prekrývajúce sa krátery a krátery v kráteroch.

Len pomerne nedávno sa podarilo astronómom získať informácie, ktoré nasvedčujú tomu, že v polárnych oblastiach planéty (najmä na severe) sa takmer určite nachádza vodný ľad a to vo vnútri kráterov. Do týchto polárnych kráterov Slnko nikdy nezasvieti, preto sa tu mohla udržať voda, ktorú sa tu zrejme nazbierala pri dopadoch komét.

Doposiaľ jedinou sondou, ktorá skúmala Merkúr zblízka bol Mariner 10. Okrem iného zistila aj prítomnosť magnetického poľa planéty. Toto pole je v porovnaní so zemským slabé, avšak už jeho samotná existencia je do istej miery prekvapením. Merkúr nemá mesiace.