Neutrónové hviezdy - pulzary

Vývoj hviezd rôznej hmotnosti má jednu spoločnú chrakteristiku: na konci života hviezdy zostáva z nej akési jadro - ak pravda, v určitých prípadoch nie je explźiou rozmtané do priestoru. Z normálnych hviezd, ako je naše Slnko, toto jadro svieti ako biely trpaslík a takých dnes poznáme niekožko stoviek. ich látku označujeme ako degenerovaný plyn a nie je dôležité, či to bol pôvodne vodík alebo iný chemický prvok. chemická príslušnosť tu zmizla, zostali len elektróny a bezprízorné holé jadrá atómov. Hovoríme síce o plyne, ale tento plyn je nestlačitežný, dá sa povedať, že tvrdší ako ocež, a má takú vežkú hustotu, že kúsok jeho hmoty vežkosti malej škatužky od zápaliek by mal hmotnosť dve tony. Jeho vysoký tlak zabraňuje stlačiť ho ešte viac. Až keď vonkajší tlak presiahne určitú hranicu, dochádza k vnútornej zmene degenerovaného plynu, ktorý sa mení na neutrónovú kašu. Tá má desaťmiliárdnásobne väčšiu hustotu ako degenerovaný plyn a milimetrové zrniečko neutrónovej kaše by malo hmotnosť 4 milióny ton!

Čitateľ, ktorý sa s týmito faktmi stretáva prvý raz, mohol by sa nazdávať, že ide o fantastické, nereálne výmysly, ale jeden z prvých fyzikov, ktorý sa štúdiom vlastností takej látky zaoberal, bol nedávno vyznamenaný Nobelovou cenou, ktorá sa iste neudežuje za bezvýznamné veci. Vráťme sa však ku hviezdam! Hviezda, ktorá sa stane neutrónovou, má polomer iba 10 km. Je obalená atmosférou výšky len niekožko milimetrov a má na povrchu teplotu pol milióna stupňaC. Pod povrchom je niekožko kilometrov silná vrstva pevnej kryštalickej štruktúry a pod ňou je jadro hviezdy zo superkvapalnej neutrónovej kaše. Hviezda, ktorá vznikla kolapsom, t. j. zrútením svojej pôvodnej veľkej hviezdy na tento malý priestor, zachovala si svoje magnetické pole, ktoré má teraz intenzitu biliónov tesla. zachovala si aj svoj rotačný moment a otáča sa teraz rýchlosťou stokrát za sekundu okolo svojej osi. Tieto čudné hviezdy nemôžeme vidieť opticky, sú príliš malé. Ale prezradili sa svojou rýchlou rotáciou.

 

 

autori: Ján Oros a Tomáš Veľký