Hviezdny vývoj

Je spojitá postupnosť jednotlivých etáp existencie hviezd. Hviezdy vznikajú pri gravitačnom zmršťovaní hmoty ( predovšetkým vodíka ) v hmlovinách. Zohrievajú sa vplyvom Kelvinovej-Helmholtzovej kontrakcie, keď teplota v ich vnútri dosiahne približne 10 miliónov K, spustí sa termojadrová reakcia, ktorá produkuje energiu premenou vodíka na hélium pri protónovo-protónovej reakcii alebo CNO cykle. Hviezdy sa pritom nachádzajú na hlavnej postupnosti v Hertzsprungovom-Russellovom diagrame. Tento stav trvá minimálne milióny rokov podľa ich hmotnosti ( miliardy rokov pre hviezdy podobné Slnku ) a pokračuje tak dlho, kým hmotnosť hélia v jadre nedosiahne Schonbergovu-Chandrasekharovu medzu.

Vodík sa potom v obálke obklopujúcej jadro premení a hviezda sa vyvinie do štádia obrej hviezdy, ktorá zväčšuje svoj polomer a jej povrchová teplota klesá. Hviezdy s hmotnosťou väčšou ako 0, 4 hmotnosti Slnka začnú pri jadrovej syntéze premieňať hélium na uhlík a uhlík na ťažšie prvky. Hviezda nakoniec vyčerpá jadrové palivo. Väčšina hviezd vtedy odhodí vonkajšie vrstvy, odhalí héliové jadro a stane sa bielym trpaslíkom. Jednou takou hviezdou je FG Sagittae, ktorá sa v súčastnom období vyvíja veľmi rýchlo. Keď sa jadro hmotných hviezd pri výbuchu supernovy zrúti, vytvorí sa neutrónová hviezda alebo čierna diera. Hviezda sa zrúti vtedy, ak je hmotnosť jej zvyšku väčšia ako Chandrasekharova medza. Vývoj tesných dvojhviezd je oveľa komplikovanejší, pretože jednotlivé zložky si môžu navzájom vymieňať hmotu.

 

iautori: Ján Oros a Tomáš Veľký