Polovodiče
Látky podľa vodivosti rozdeľujeme:
- vodiče (meď, hliník, zinok, volfrám)
- nevodiče (sklo, sľuda, olej, keramika)
- polovodiče (kremík, germánium, selén)
Charakteristické znaky polovodičov: vodivosť polovodičov s rastúcou teplotou stúpa a podstatne závisí od prítomnosti cudzích prvkov ( prímesí ) v kryštálovej mriežke polovodiča.
Vlastný polovodič
– chemicky čistý polovodič
Nevlastný polovodič
Elektrické vlastnosti polovodiča môžeme upravovať pomocou prímesí. Časť atómov kryštálovej mriežky čistého polovodiča sa nahradí atómmi prímesí. Na tento účel sú najvhodnejšie "susedné" prvky polovodičov, t. j. 3. a 5. skupiny:
3. skupina (trojmocné prvky) Bór(B), hliník(Al), gálium(Ga), indium(In) Akceptory
5. skupina (päťmocné prvky) Fosfor(P), arzén(As), antimón(Sb), bizmut(Bi) Donory
Prímes donorov – 5 valenčné elektróny vytvoria 4 väzby s okolitými atómmi. Teda 1 elektrón zostáva neobsadený kovalentnou väzbou, t.j. nie je viazaný žiadnym susedným atómom. Na jeho odtrhnutie stačí malá energia. Po odtrhnutí tohto elektrónu sa vytvorí kladný ión. Pri teplote 300 K sa nachádzajú tieto elektróny vo vodivostnom pásme. Polovodič dotovaný 5-mocným prvkom má oproti vlastnému polovodiču nadbytok elektrónov. Elektróny sa nazývajú väčšinovými - majoritnými nosičmi prúdu. Elektrón má záporný (negatívny) elektrický náboj; preto tieto polovodiče nazývame polovodičmi typu N.
Koncentrácia prímesí býva orientačne 1.10E + 15 atómov/cm3.