Princíc a podstata fungovania reproduktorov a reproduktorových sústav 2.

Príkon, alebo menovitý príkon reproduktoru je maximálny elektrický výkon, ktorý môžeme do neho môžeme priviesť, aby sa reproduktor nepoškodil, a to za predpokladu že sú dodržane podmienky pre ktoré je príkon definovaný. Pokým je pre reproduktor udávaný príkon s príponou sínus alebo RMS sínus, malo by sa jednať o maximálny príkon, ktorý je tento reproduktor schopný bez poškodenia premieňať na teplo po prakticky neobmedzenú dobu.

Pri reproduktoroch musíme dbať aj na iné vlastnosti, hlavne u basových reproduktorov. U nich dochádza aj ku značnému mechanickému namáhaniu, únava materiálu kmitacej sústavy. Basové reproduktory sa naviac môžu poškodiť nadmernou výchylkou. Tu bude užitočné povedať o jednej základnej fyzikálnej závislosti, ktorou je akustický výkon. Ak nejaká kmitacia plocha (napr. membrána reproduktoru) vyžaruje sínusový signál, potom akustický výkon je priamo úmerný druhej mocnine veľkosti kmitacej plochy, druhej mocnine jej výchylky a štvrtej mocnine frekvencie vyžarovaného signálu.

P = k * S^2 * y^2 * f^4

kde S je plocha, y maximálna výchylka a f je frekvencia. Konštanta k obsahuje rôzne fyzikálne veličiny, vzťahujúce sa k prostrediu, v ktorom sa zvuk šíri. Z toho nám vzniká vzorec pre výchylku membrány zavislú od plochy, frekvencie a akustického výkonu.

y = sqrt(P/(S * f^2 * sqrt(k))) {kde sqrt je druhá odmocnina}

Z toho nám vyplýva že výchylka membrány sa musí smerom k nižším frekvenciám prudko zvyšovať ak má byť zachovaný koštantný akustický výkon.