Princíc a podstata fungovania reproduktorov a reproduktorových sústav 1.
Reproduktory sú vlastne topné telesá, ktorých vedľajším produktom je zvuk. Energetická účinnosť produkcie zvuku môže byť vyjadrená percentami, ako je to obvyklé v technike všeobecne, u reproduktorov sa však častejšie používa tzv. charakteristická citlivosť - nebo proste citlivosť. Tato veličina udáva, aký akustický tlak vytvorí reproduktor vo vzdialenosti 1 m pri - zdanlivom príkone 1 VA. Niekedy sa používa iná vzdialenosť to potom býva príslušne špecifikované. Príkon je zdanlivý preto, že reproduktor nie je jednoduchá záťaž odporového charakteru. Pri istom zjednodušení sa dá povedať, že účinnosti jedného percenta odpovedá charakteristická citlivosť 92 dB (1 m, 1 VA), účinnosti 10 % potom 102 dB. Reproduktory pre spotrebnú elektroniku mávajú citlivosť 84 až 94 dB, veľmi výkonné reproduktory pre ozvučovanie veľkých plôch a - priestorov dosahujú citlivosti nad 105 dB.
Pre značne hlasitú reprodukciu v bytových podmienkach potrebujeme akustický tlak najviac 110 dB, čo by pre vzdialenosť jedného metra a citlivosti 90 dB (to je mimochodom u hi-fi sústav údaj veľmi slušný) znamenalo elektrický príkon 100 W. To naštastie platí len pre krátkodobé špičky, ktoré sa v prirodzenom signále vyskytujú rádovo po dobu stotín jeho celkového trvania. Dlhodobý priemer výkonu je asi tak stokrát menši. Z toho plynie druhé základné ponaučenie: Výkonové možnosti reprodukčného zariadenie po naprostú väčšinu prevádzkovej doby využívame asi tak z jednej stotiny, zostávajúcich deväťdesiat deväť percent výkonu je však nutných pre reprodukciu - krátkodobých špičiek.
Pokiaľ má reproduktorová sústava citlivosť menšiu ako 90 dB, je pre rovnaký akustický tlak nutný väčší príkon. To oprávňuje ony niekoľkostowattové zosilňovače do obývacej izby. Ty sú svoj mohutný výkon schopné dodávať zase len po dosť krátku dobu a viac ani nie je treba. To rešpektujú normy, podľa ktorých zosilňovač má byť po neobmedzene dlhú dobu schopný dodávať aspoň jednu desatinu menovitého výkonu (napr. doporučenie IEC 268) - ale to už je iná kapitola elektroakustiky
Zásadným problémom, ktorý z práve nastolenej motanice percent a wattov vyplýva, je problém výkonových údajov reproduktorov a reproduktorových sústav. Pokiaľ sa jedná a o sústavy, je situácie zjednodušená doporučením (IEC 268). To stanovuje, čo je to menovitý príkon sústavy. Ten sa predovšetkým udáva pre špeciálny testovací signál. tzv. simulovaný program, ktorý má v dlhodobom priemere obdobný charakter ako prirodzený (hudobný) signál. Jeho príkon pre danú reproduktorovú sústavu sa stanoví podľa vzorce
P=U^2/Z kde U je efektívna hodnota napätia (opäť dlhodobo priemerovaná) a Z je menovitá impedancia reprosústavy.
Menovitý príkon je potom to, čo sústava vydrží po dobu aspoň sto hodin aniž by sa jej vlastnosti zmenili. Tento údaj by mali záväzne udávať všetci výrobcovia. V praxi viacmenej platí, že pri pripojení reproduktorovej sústavy o istom menovitom príkone na zosilňovač s rovnakým menovitým výkonom sa sústava nemôže poškodiť hudobným signálom, pokiaľ zosilňovač nie je budený do limitácie.