MYŠLIENKOVÝ POKUS S JADROM URÁNU
Majme jadro uránu s 235
nukleonmi. Nech jeho hmotnosť je m0. Ak chceme z
jadra uránu vybrať všetky jeho nukleóny, musíme mu dodať energiu
rovnú jeho väzbovej energii. Tým sa hmotnosť "rozbitého" uránu
zväčší podľa vzťahu . 
Z obrázku je vidieť, že
zväčšenie hmotnosti jadra s nukleonovym číslom A=235 predstavuje
0,8%, takže "rozbite jadro" ma hmotnosť 1,008 m0.
Ak "dáme" nukleóny spať do jadra uránu, hmotnosť sa zmenší
o 0,8% a vráti sa na pôvodnú hodnotu m0. Cela energia,
ktorú sme spotrebovali na "rozbitie" jadra sa teraz uvolni. Z toho
však nemáme žiaden energeticky zisk.
Ak však urobíme z nukleónov
nie jedno, ale dve približne rovnaké jadra menších rozmerov, tak potom
podľa obrázku sa hmotnosť "rozbitého" jadra zmenší nie o
0,8%, ale o 0,9%. Tým však sumárna hmotnosť dvoch jadier bude rovná 0,999 m0,
t.j. bude o tisícinu menšia než hmotnosť uránu.
Samozrejme, že je
zbytočne najskôr vyberať všetky nukleóny z jadra a potom ich
skladať v dve "kôpky" menších rozmerov .To iste dostaneme, ak
jadro uránu iba rozdelíme na 2 stredne ťažké jadra. Zvyšok hmotnosti uránu
(0,1%) sa "premení na energiu" ().
V tom spočíva princíp získavania energie pri štiepení uránu.