Termika

Termika alebo náuka o teple je v prirodzenom usporiadaní fyziky jej časťou, ktorá nasleduje po mechanike a v ktorej ústrednými pojmami sú: pojem teploty, t.j. výšky tepelného stavu telies a pojem tepla - energie prechádzajúcej z telesa na teleso pri samovoľnom vyrovnávaní ich teplôt. Možno tiež povedať, že termika je časť mechaniky, ktorá sa zaoberá atómovým a molekulovým pohybom hmoty, lebo zväčšovanie teploty telies je vždy spojené so zväčšovaním intenzity pohybu ich atómov a molekúl. V náuke o teple predmetom štúdia nie je však nikdy ojedinelý atóm alebo molekula, ale vždy len súbory ich veľmi veľkého počtu. Na rozdiel od mechaniky viditeľných telies zákony tepelné majú svoj osobitný štatistický charakter, pre ktorý náuka o teple bude vždy samostatnou a veľmi významnou časťou fyziky.

Termika sa obvykle delí na tri hlavné časti:
a.) termometria
b.) kalorimetria
c.) termodynamika

V termometrii nájdeme definície používaných stupníc teploty a opisujú rôzne metódy jej merania. V kalorimetrii sa zavádzajú jednotky tepla a hľadajú sa najvhodnejšie metódy merania tepelných množstiev prechádzajúcich z telesa na teleso.
Termodynamika je najdôležitejšia časť termiky a zaoberá sa zákonmi premien foriem energie a ich rozličnými dôsledkami.

Náuku o teple možno vykladať dvojako:
1.) fenomenologicky
2.) atomisticky (štatisticky)

V prvom prípade sa opierame len o bezprostredne merateľné makroskopické veličiny, akými sú teplo, teplota, tlak a pod., bezohladu na atómový mechanizmus študovaných javov.
V druhom prípade tepelné javy vysvetľujeme ako dôsledok ustavičného tzv. tepelného pohybu atómov a molekúl. My sa budeme zaoberať pojmom teplota, stupnicami teploty, tepelným pohybom.