Hviezdy
Na jasnej nočnej oblohe
vidíme veľmi veľa nerovnako jasných hviezd. Voľným okom
ich môžeme vidieť okolo 3000, ďalekohľadom oveľa viac. Pri pohľade
na hviezdnu oblohu nás napádajú otázky: Čo sú
hviezdy? Prečo žiaria? Ako vznikli? Čo je za hviezdami? Sú vo vesmíre
ešte aj iné telesá, ktoré nevidíme?
Na niektoré z týchto otázok súèasná
astrofyzika vie odpovedať, na iné zatiaľ nie.
Hviezdy sú žeravé plynné gule podobné Slnku.
Slnko je hviezda, ktorá je k Zemi najbližšie. Ostatné
hviezdy sú od nás rôzne vzdialené. Všetky okrem
Slnka sú však ďaleko, že aj v tých najlepších
hvezdárskych ďalekoh¾adoch sa javia ako nerovnako jasné
svietiace body. Slnko sa nám javí najjasnejšie preto, že
je k nám najbližšie. Slnko nepatrí k veľkým hviezdam.
Vo vesmíre sú hviezdy, ktorých hmotnosť je mnohokrát
väčšia, ako je hmotnosť Slnka. Niektoré hviezdy sú biele, ktorých
hmotnosť je mnohokrát väčšia, ako je hmotnosť Slnka. Niektoré
hviezdy vysielajú do vesmíru oveľa viac svetla ako Slnko, ale
pretože sú od nás ďaleko, javia sa nám menej jasné.
Pri pozornejšom sledovaní hviezdnej oblohy zistíme, že
farba svetla rôznych hviezd je rozdielna. Niektoré hviezdy sú
biele, iné žlté, oranžové až červené.
Farba svetla hviezdy závisí predovšetkým od teploty
jej povrchu. Najvyššiu teplotu majú biele hviezdy, najnižšiu
èervené. Teploty povrchu hviezd sa pohybujú od niekoľko
tisíc až niekoľko desaťtisíc kelvinov. Povrch Slnka
má teplotu približne 6000K. Vnútro, jadro hviezd má
teplotu mnoho miliónov kelvinov.
Hlavným zdrojom informácií o hviezdach je ich svetlo. Svetlo
hviezd svedčí nielen o teplote ich povrchu, ale aj o ich zložení
a o procesoch, ktoré v nich prebiehajú. Zo spektra, ktoré
vznikne rozkladom svetla hviezdy, možno vyčítať, z ktorých látok
sa hviezda skladá. Takto sa zistilo, že väčšina hviezd, ktoré
vidíme na oblohe, je zložená prevažne z vodíka
a hélia.
Voľným okom alebo hvezdárskym ďalekohľadom môžeme pozorovať
len hviezdy, ktoré vysielajú viditeľné svetlo. Vesmírne
objekty však vyžarujú aj v iných oblastiach elektromagnetického
spektra. V súčasnosti je veľmi rozvinutá najmä rádioastronómia,
ktorá skúma rádiové vlny s milimetrovými
až metrovými vlnovými dĺžkami prichádzajúce
z vesmíru.
Spektrálny výzkum hviezd v oblasti viditeľného svetla aj
iných častiach elektromagnetického spektra svedčí o tom, že
vesmírne telesá sú zložené z rovnakých
látok ako slnko alebo zem. Toto je jeden z dôkazov materiálnej
jednoty sveta.
Hviezdy sú však iba jedným druhom vesmírnych objektov.
Inými sú gravitačné a elektromagnetické polia alebo
objekty, ktoré nevydávajú viditeľné svetlo, napr.
planéty slnečnej sústavy. V kozmickom priestore je tiež rozptýlená
látka:jednotlivé elementárne častice, atómy, molekuly
a prachové zrnká veľmi malých rozmerov. Predpokladá
sa, že prachové zrnká tvoria silikátové častice,
častice s grafitovým alebo silikátovým jadrom s obalom
zo zmrznutých plynov (metán,formaldehyd, voda a pod. ) Z tohto
hľadiska sa hovorí o medzihviezdnom plyne a o medzihviezdnom prachu.
V našej Galaxii v Mliečnej dráhe tvorí medzihviezdna látka
podľa odhadu približne 10% hmotnosti celej galaxie.
A ešte obrázky hviezd, hviezdičiek a súhvezdí.....
Niečo takéto
nadherné môžete uvidieť niekedy aj vy: 
Toto už tažšie
( súhvezdie ORION ): 
