A predsa vo vzpieraní rovnaké výkony nemusia byt naozaj rovnaké. Hoci to znie cudne, je to tak. Fyzika ci fyzikálne zákony zaprícinujú, že tá istá cinka nemá všade na zemskom povrchu rovnakú tiaž.
Toto možno pre niekoho prekvapujúce tvrdenie, vyplýva z fyzikálnej podstaty sily tiaže. Pri vzpieracskom výkone ide vlastne o jej prekonanie.
Ako teda vlastne vzniká sila, s ktorou sa ustavicne stretávame, ktorou je každé teleso pritahované k podložke? Co je prícinou toho, že sa spod jej pôsobenia na zemskom povrchu nemôžeme vymanit?
Sila tiaže (v bežnom vyjadrovaní oznacovaná nie celkom správne slovkom váha) má svoj fyzikálny pôvod v prítažlivosti – v gravitácii. Prítažlivost je prejavom princípu o vzájomnom prítažlivom pôsobení dvoch telies vyjadreným štvrtým pohybovým zákonom. Podla neho sa dve telesá pritahujú silou, ktorá je priamo úmerná súcinu ich hmotností a nepriamoúmerná štvorcu vzdialeností ich tažísk. Kedže hmotnost všetkých telies je v porovnaní s hmotnostou Zeme nepatrná, prejavuje sa zretelne prítažlivost zeme na ostatné telesá a nie obrátene, pricom jej vektor smeruje do stredu Zeme.
Prítažlivost nie je však jediná sila, ktorá pôsobí na každé teleso nachádzajúce sa na zemskom povrchu. Druhou silou je odstredivá sila sila vznikajúca otácaním Zeme okolo svojej osi, ktorá pôsobí v smere polomeru kolmého k zemskej osi. Kedže velkost každej odstredivej sily závisí od polomeru otácania, mení sa aj velkost tejto sily v závislosti od zemepisnej šírky.
Prítažlivost Zeme a odstredivá sila tvoria spolu silu tiaže. Sila tiaže je teda vektorový súcet gravitácie a odstredivej sily vznikajúcej otácaním Zeme okolo svoje osi.
Z toho vyplýva, že iba na zemských póloch, kde je odstredivá sila nulová sa stotožnuje s gravitáciou. Na všetkých ostatných miestach je tiaž menšia ako prítažlivost, a to všade iná v závislosti od zemepisnej šírky. Túto závislost sily tiaže od zemepisnej šírky možno vyjadrit rovnicou. Ak tiaž na póle, kde je zemepisná šírka a = 90° oznacíme G90 , pre miesta so zemepisnou šírkou a platí:

 

Z rovnice možno odvodit, že najmenšiu tiaž má teleso, teda aj vzpieracská cinka, na rovníku. Zemepisná šírka miest na rovníku je totiž 0°, pre ktoré má pravá strana rovnice najmenšiu hodnotu (cos 0° = 1). Je to zrejme aj z toho, že iba na rovníku pôsobí celá odstredivá sila presne proti gravitácii. Najväcšiu tiaž má teleso zasa na póloch.
Pre vzpieranie z toho jednoznacne vyplýva, že tiaž cinky urcitej hmotnosti závisí od zemepisnej šírky. Prakticky to znamená, že pri dvíhaní tej istej cinky by sa vzpierac najviac namáhal, keby ju dvíhal na póloch, najmenej, keby to bolo na rovníku.
Tu by sme vlastne mohli skoncit, pretože sme dokázali, že zdvihnút napr. 100 kg cinku na dvoch miestach s rozdielnou zemepisnou šírkou znamená podla pravidiel vzpierania rovnaký výkon 100 kg, a predsa nieje rovnaký. Na mieste vzdialenejšiom od rovníka mala cinka väcšiu tiaž, a teda musela byt pri tom prekonaná väcšia sila.

Je tomu skutocne tak ?