Mars

Mars - štvrtá planéta v poradí od Slnka. Bol pomenovaný podľa rímskeho boha vojny zrejme kvôli jeho načervenalému zafarbeniu. Mars je prvou z vonkajších planét (jeho dráha sa nachádza až za dráhou Zeme), takže nastáva situácia, že Zem sa nachádza v zákryte medzi Slnkom a Marsom (hovoríme, že Mars je v opozícií vzhľadom na Slnko). Vtedy ho možno pozorovať po celú noc a na oblohe je nápadným objektom.

Mars obehne okolo Slnka raz za 687 dní, takže rok je tam skoro dvakrát dlhší ako na Zemi. Mars má pomerne výstrednú dráhu a jeho vzdialenosť od Slnka sa mení od 207 do 249 miliónov kilometrov (stredná vzdialenosť je 228 miliónov km). Jednu otočku okolo svojej osi vykoná raz za 24 hodín 37 minút a 23 sekúnd. Slnečný deň trvá na Marse 24 hodín 39 minút a 35 sekúnd, takže dĺžka dňa na Marse sa podobá dĺžke pozemského dňa najviac spomedzi všetkých planét slnečnej sústavy.

Rovníkový priemer Marsu je 6 794 km. To je zhruba polovica priemeru Zeme. Mars má medzi všetkými planétami v slnečnej sústave najprijateľnejšie klimatické podmienky na povrchu v porovnaní so Zemou, hoci sa od tých pozemských stále značne odlišujú. Človek by na povrchu súčasného Marsu nemohol žiť. Atmosféra planéty je veľmi riedka, tlak na povrchu sa pohybuje okolo 6 až 10 hektopascalov, čo je približne 100 až 150 krát menej ako na Zemi. Hoci atmosféru tvorí prevažne oxid uhličitý (95 %), skleníkový efekt je vzhľadom na jej hustotu neporovnateľne menší ako na Venuši (teplota na Marse je asi iba o 7 stupňov Celzia vyššia ako keby tam žiaden skleníkový efekt nebol). Ďalšími zložkami atmosféry sú: dusík (2,7 %), argón (1,6 %), kyslík (0,15 %), oxid uhoľnatý, vodné pary a niektoré ďalšie plyny. Priemerná teplota povrchu planéty je okolo -56 °C. Avšak vyskytujú sa tu pomerne veľké rozdiely medzi dňom a nocou. Na rovníku sa teploty bežne pohybujú zväčša od -90 do -10 °C, pričom nad nulu sa dostanú iba málokedy. Ale teplota vrchnej vrstvy pôdy môže na niektorých miestach dosiahnuť cez deň až okolo 30 °C.

Na Marse sa vyskytuje viacero druhov oblačnosti. Vysoké oblaky podobné našim cirom sa skladajú pravdepodobne z ľadových kryštálikov a zrejme vytvárajú aj ranné hmly. Nad polárnymi oblasťami sa v zimnom období vyskytujú aj oblaky oxidu uhličitého a tie môžu pravdepodobne spôsobovať aj sneženie, čím sa v zimnom období obnovujú polárne čiapky Marsu, ktoré podobne ako na Zemi menia svoju veľkosť podľa ročných období. Avšak toto je zrejme len nepodstatná časť polárnych čiapok. Pod relatívne tenkou vrstvou oxidu uhličitého a nánosmi prachu sa predpokladá hrubá vrstva vodného ľadu. Vodný ľad sa môže nachádzať aj pod povrchom v podobe večne zamrznutej pôdy.

Na planéte občas dochádza k mohutným prachovým búrkam, ktoré sa môžu niekedy rozšíriť nad celý povrch Marsu. Vtedy nemožno pozorovať na planéte skoro žiadne podrobnosti. Tiež tu dochádza k cyklónovým búrkam, ktoré svojim vzhľadom pripomínajú pozemské cyklóny.

Povrch Marsu je sčasti pokrytý krátermi, ale nachádzajú sa tu aj obrovské roviny takmer bez kráterov (najmä na severnej pologuli). Vyskytujú sa tu obrovské sopky, ktoré nemajú obdobu na Zemi. Najväčší vulkán v slnečnej sústave - Olympus Mons dosahuje výšku viac ako 20 km nad okolitým terénom. Výška sopky je 21 183 metrov (podľa meraní družice Mars Global Surveyor). V oblasti náhornej plošiny Tharsis sa nachádza viacero podobne veľkých sopiek, medzi najvyššie patrí aj Ascraeus Mons s výškou 18 201 m (podľa meraní družice Mars Global Surveyor).

V rovníkovej oblasti Marsu sa nachádza ďalší zaujímavý útvar, obrovský kaňon Valles Marineris. Je dlhý viac ako 4 500 km, viac ako 4 krát hlbší ako Veľký kaňon v Colorade. Okrem toho sa na Marse nachádzajú aj vyschnuté riečne korytá, ktorými tiekla voda pravepodobne pred niekoľkými miliardami rokov. Avšak najnovšie boli objavené aj akési pramene a od nich sa tiahnúce ryhy, ktorými mohla tiecť voda aj v oveľa bližšej minulosti, rádovo milióny, možno tisíce rokov a nie je vylúčené, že možno aj v súčasnosti, avšak zatiaľ sú podobné závery predčasné a na definitívnu odpoveď si ešte budeme musieť počkať.

Mars má slabé, avšak merateľné magnetické pole, ktoré ale nie je schopné plniť ochrannú funkciu zemského magnetického poľa.

Okolo planéty obiehajú dve prirodzené družice, mesiace Phobos (v preklade strach) a Deimos (v preklade hrôza). Obidva sú relatívne malé a majú značne nepravidelný, "zemiakovitý" tvar. K väčšiemu mesiacu Phobos bola vyslaná koncom osemdesiatych rokov dvojica rovnomenných sovietskych sond Fobos I. a II., jedna z nich niesla aj malé prieskumné chodiace pohybovadlo, ktoré sa malo posúvať v blízkosti miesta pristátia a skúmať zloženie povrchu. Kvôli technickým problémom bol stratený rádiový kontakt s oboma sondami. Podľa zatiaľ neoficiálnych informácií plánuje Rusko vyslať novú sondu k Phobosu, ktorá by mala dopraviť na Zem vzorky hornín.

Mars, podobne ako Venuša, bol skúmaný mnohými kozmickými sondami. Medzi najúspešnejšie patria nepochybne Viking 1 a 2. Každá z nich sa skladala z dvoch hlavných častí, z pristávacieho a orbitálneho modulu. Pristávacie moduly pracovali na povrchu Marsu niekoľko rokov a poskytli detailné snímky povrchu planéty, merali teplotu, tlak, rýchlosť a smer vetra, priniesli odpoveď na mnoho otázok, ale odpoveď na otázku, či je na Marse život, nepoznáme dodnes. Sondy Viking priniesli rozporuplné výsledky.

Ďalšou úspešnou sondou pracujúcou na povrchu bola v roku 1997 Carl Sagan Memorial Station (pôvodne pomenovaná Pathfinder), ktorá dopravila na povrch vozidlo Sojourner. Bolo to po prvý krát v histórii, čo povrch inej planéty skúmalo pohyblivé vozidlo, dovtedy bol takto skúmaný iba Mesiac. V súčasnosti pracuje na obežnej dráhe okolo Marsu sonda Mars Global Surveyor, ktorá nám poskytla veľmi podrobnú mapu Marsu porovnateľnú s najlepšími mapami zemského povrchu.