13.2.3
Atóm s viacerými elektrónmi
S výnimkou atómu vodíka, všetky atómy v neionizovanom stave obsahujú viac ako
jeden elektrón. Bohrov model atómu bol schopný vysvetliť zákonitosti spektier atómu vodíka a vodíku podobných atómov. (Vodíku podobné atómy sú ionizované atómy len s jediným elektrónom na poslednej sfére, napr. Li2+).
V základnom stave jediný elektrón atómu vodíka je vo svojom najnižšom kvantovom stave, určenom štyrmi kvantovými číslami: hlavným kvantovým číslom n =1, orbitálnym (vedľajším) kvantovým l = 0, magnetickým kvantovým číslom ml = 0, magnetickým spinovým kvantovým číslom ms = ½. Stavy elektrónov v atóme sú určené štyrmi kvantovými číslami (n, l, ml, ms), ktorých označenie, dovolené hodnoty a význam udáva tabuľka 13.2.3.1 .
Tab. 13.2.3.1 Stavy elektrónov v atóme
Kvantové číslo |
Označenie |
Dovolené hodnoty |
Význam |
hlavné |
n |
1,2,3,.... |
vzdialenosť od jadra energiu stavu |
orbitálne |
l |
0, 1,2,....., (n-1) |
veľkosť orbitálneho momentu hybnosti L |
magnetické |
ml |
0, ±1, ±2, .... ±l |
veľkosť Lz (priemet L do osi z) |
magnetické spinové |
ms |
±1/2 |
veľkosť Sz (priemet spinového momentu hybnosti S do osi z) |
Čo je však základný stav atómu s viacerými elektrónmi, napr. u uránu s 92 elektrónmi? Je možné určiť koľko elektrónov môže mať daná množina kvantových čísiel (n, l, ml, ms)? Odpoveď na tieto otázky, na základe štúdia atómových spektier podal rakúsky teoretický fyzik Wolfgan Pauli (1900- 1958). Vychádzal zo skutočností, že v spektrách rôznych prvkov, okrem vodíka, chýba vždy rad čiar, ktoré odpovedajú prechodom medzi stavmi s istými kombináciami kvantových čísiel. Táto skutočnosť bola sformulovaná Nielsom Bohrom v tzv. výberovom pravidle:
Dovolený je len taký preskok elektrónu z dráhy
jednej sféry (orbity) do dráhy inej sféry, pri ktorom:
· sa hlavné kvantové číslo môže meniť o ľubovolný počet jednotiek, nemôže však ostať nezmenené;
· vedľajšie kvantové číslo l sa zmení o jednotku, t.j. D l = ±1;
·
magnetické kvantové
číslo ostane nezmenené, alebo sa zmení o jednotku, t.j. D m l = 0, ±1.
Wolfgan Pauli ukázal, že každá chýbajúca spektrálna čiara a im zodpovedajúci chýbajúci atómový stav, predstavuje dva alebo viacej elektrónov s rovnakými kvantovými číslami. Konštatovanie tohto empirického poznania sformuloval do vylučovacieho princípu, dnes známeho pod názvom
Pauliho
vylučovací princíp:
Žiadne dva
elektróny v atóme sa nemôžu
nachádzať v rovnakom kvantovom stave. Každý elektrón v atóme musí
mať rôzny súbor štyroch kvantových
čísiel n, l, ml a ms.
Pauliho princíp celkom presne určuje hranicu
pre počet elektrónov v danej sfére, resp. podsfére. Podsféra je
charakterizovaná určitým hlavným kvantovým číslom a orbitálnym kvantovým
číslom l. Pre každé l existuje 2l+1 rôznych hodnôt magnetického kvantového čísla ml a dve možné hodnoty
spinového kvantového čísla ms.
Každá
podsféra môže obsahovať najviac 2(2l+1) elektrónov a každá sféra
s daným n môže teda obsahovať maximálny počet elektrónov 2n2,
pretože
(13.2.3.1)
Atómová sféra alebo podsféra, ktorá je obsadená maximálnym počtom elektrónov, sa nazýva uzavretá sféra, resp. podsféra. Obsadzovanie elektrónov v atóme pre n = 1 až 4 podáva tabuľka 13.2.3.2, z ktorej aj vyplýva usporiadanie prvkov v Mendelejevovej periodickej sústave prvkov. Možné prechody medzi jednotlivými sférami sú znázornené na obr. 13.2.3.1
Tab. 13.2.3.2 Obsadzovanie elektrónov v atóme s viacerými elektrónmi s hlavným kvantovým číslom n = 1- 4.
n |
Označenie sféry |
ℓ |
názov podsféry l |
Označenie dráh elektrónov |
ml |
Počet dráh |
ms |
počet elektrónov |
|
v podsfére |
celkový vo sfére |
||||||||
1 |
K |
0 |
s |
1s |
0 |
1 |
±1/2 |
2 |
2.12 = 2 |
2 |
L |
0 1 |
s p |
2s 2p |
0 -1,0,+1 |
1 3 |
±1/2 ±1/2 |
2 6 |
2.22 = 8 |
3 |
M |
0 1 2 |
s p d |
3s 3p 3d |
0 -1,0,+1 -2,1,0,+1,+2 |
1 3 5 |
±1/2 ±1/2 ±1/2 |
2 6 10 |
2.32 = 18 |
4 |
N |
0 1 2 3 |
s p d f |
4s 4p 4d 4f |
0 -1,0,+1 -2,-1,0,+1,+2 -3,-2,-1,0+1,+2,+3 |
1 3 5 7 |
±1/2 ±1/2 ±1/2 ±1/2 |
2 6 10 14 |
2.42 = 32 |
Všimnime si, že usporiadanie do jednotlivých riadkov v tabuľke 13.2.3.2 odpovedá skutočnosti zapĺňania orbít s hlavným kvantovými číslami 1 až 4. V prírode sa pozorovalo zaplnenie až po n =7, ktoré odpovedá Mendelejevovej periodickej tabuľky.
Druhým základným pravidlom, ktorým sa riadi elektrónová štruktúra
s mnohými elektrónmi, je:
·
Systém
častíc je stabilný, ak jeho celková energia je minimálna .
Dôsledkom tohto pravidla je i skutočnosť, že kedykoľvek je to len možné, elektróny v atóme vo všeobecnosti ostávajú
nespárené, t.j. majú rovnobežné spiny. Tento princíp sa nazýva Hundove pravidlo.
Poznámka:
K vysvetleniu ostatných skutočností v mnohoelektrónových atómoch, je
nevyhnutné sa oboznámiť napr. s celkovým momentom hybnosti J, definovaným ako
vektorový súčet hybností jednotlivých elektrónov, a to momentov ako
orbitálnych tak i spinových. Keďže počet elektrónov (ako i počet
protónov) v neutrálnom atóme určuje protónové číslo Z, celkový moment
hybnosti J
J = (L1+
L2+ L3+....+ LZ)
+ ( S1+ S2 +S3 +....
+SZ ).
Sú možné dva spôsoby skladania orbitálnych a spinových
momentov v mnohoelektrónových atómoch.
S týmito podrobnosťami sa čitateľ môže oboznámiť bližšie v monografiách kvantovej fyziky.
Kontrolné
otázky :
1. Akým
súborom čísiel je určený kvantový stav elektrónu v atóme ?
2. Ktoré
kvantové číslo určuje orbitu, na ktorej sa pohybuje elektrón?
3. Kedy
hovoríme, že sa elektrón nachádza v základnom stave?
4. Vyslovte
Bohrov vylučovací princíp.
5. Môžeme
pozorovať preskoky elektrónov medzi
jednotlivými podsférami danej sféry?
6. Aký význam
má magnetické kvantové číslo m l ?
7. Aký význam
má hlavné kvantové číslo n?
8. Aký význam
má orbitálne kvantové číslo l?
9. Vyslovte
Pauliho vylučovací princíp.
10. Na akom princípe
možno vysvetliť usporiadanie atómov do periodickej sústavy prvkov?
11. Vysvetlite
prečo v prvej perióde Mendelejevovej tabuľky sa nenachádzajú na voľných miestach iné prvky.
12. Akému
kvantovému číslu prináleží druhý riadok
v periodickej sústave prvkov?
13. Na základe
akého pravidla sa vysvetľuje feromagnetizmus železa? (Súvisí s orientáciou
spinov).