12.4. Geometrická optika

Vlnová podstata svetla vnáša do optiky mnoho problémov. Ak používame optické elementy, ktorých vlastné rozmery sú v porovnaní s použitou vlnovou dĺžkou veľké, možno vlnové vlastnosti svetla zanedbať. Aproximácia v ktorej zanedbávame vplyv vlnových vlastností sa nazýva geometrická optika.

Použitím jednoduchých geometrických pravidiel môžeme v rámci aproximácie veľkých optických elementov študovať činnosť optických prístrojov. Na obrázku sú nakreslené svetelné lúče pri zobrazovaní predmetu na rovinnom zrkadle (A) a na jednoduchej lupe (B).

V oboch prípadoch pozorovaný objekt O „vysiela“ svetelné lúče, ktoré sa odrážajú na zrkadle, alebo lámu na lupe. Zdanlivý objekt O’ vzniká v bode kde sa zdanlivé lúče pretínajú. Zdanlivý objekt môže byť rovnako veľký ako skutočný (zrkadlo), alebo zväčšený (lupa).

Príkladom zložitejšieho optického prístroja je mikroskop (obrázok dole). Skladá sa z objektívu a okulára. Pozorovaný objekt O je umiestnený pred objektívom.

Medzi objektívom a okulárom vzniká skutočný obraz O’ – pretínajú sa skutočné lúče. Zdanlivý obraz O“ vzniká pred objektívom a je zväčšený.