11.2.3   Súhrn rovníc elektromagnetického poľa

 

            V kapitole 8. o elektrostatike bola odvodená prvá Maxwellova rovnica :

 

div D = rv                                          

                                                                                                                      (11.2.3.1)

v ktorej  D  je vektor elektrickej indukcie a  rv  objemová hustota voľného elektrického náboja. Treba ešte raz zdôrazniť, že ide o voľný elektrický náboj, teda náboj, ktorý sa môže premiestňovať na makroskopické vzdialenosti. K veľkosti vektora  D  neprispievajú viazané náboje, napríklad náboje spolarizovaného dielektrika. Prvá Maxwellova rovnica je zovšeobecnením Coulombovho zákona i Gaussovej vety.

 

            V kapitole 10. o magnetostatike bola odvodená druhá Maxwellova rovnica :

 

div B = 0

                                                                                                                      (11.2.3.2)

ktorá vyjadruje skutočnosť, že statické magnetické pole nemá podobné (bodové) zdroje ako elektrostatické pole, že magnetické indukčné čiary nemajú začiatok a koniec, ale že sú to uzavreté krivky.

 

            Prvá a druhá Maxwellova rovnica sa týkajú stacionárnych polí - elektrostatického a magnetostatického, ktoré sa s časom nemenia. Tretia a štvrtá Maxwellova rovnica opisujú nestacionárne polia a vyjadrujú významnú prírodnú zákonitosť - zmena magnetického poľa vedie ku vzniku elektrického poľa a naopak, časovo premenné elektrické pole má za následok vznik magnetického poľa.

 

            V paragrafe 11.2.1 bola odvodená tretia Maxwellova rovnica :

 

rot E = -(B/ t) ,

                                                                                                                      (11.2.3.3)

v ktorej  E  je vektor intenzity elektrického poľa a  B  je vektor magnetickej indukcie. Rovnica vyjadruje vznik elektrického poľa v časovo premenlivom magnetickom poli.

 

            V paragrafe  11.2.2 bola odvodená štvrtá Maxwellova rovnica :

 

rot H = j + (D/ t) ,

                                                                                                                      (11.2.3.4)

v ktorej  H  je vektor intenzity magnetického poľa,  D  vektor elektrickej indukcie a  j  vektor prúdovej hustoty, reprezentujúci transport voľného elektrického náboja (nie viazaného, t.j. nevzťahuje sa na mikroskopické prúdy cirkulujúce v molekulách). Rovnica vyjadruje skutočnosť, že magnetické pole vzniká v okolí vodičov elektrického prúdu, i v časovo premenlivom elektrickom poli. V podstate obsahuje aj rovnicu kontinuity elektrického prúdu, ak si uvedomíme súčasnú platnosť prvej Maxwellovej rovnice.

 

            V uvedených štyroch Maxwellových rovniciach vystupujú derivácie (priestorové i časové) štyroch základných vektorov  E, D, B, H,  opisujúcich elektromagnetické pole. Preto sa niekedy uvádzajú pod názvom Maxwellove rovnice v diferenciálnom tvare.  Každá z týchto rovníc má svoj ekvivalent v integrálnom tvare. V nasledujúcich riadkoch sú tieto ekvivalenty uvedené po súvisiacich dvojiciach :

                                                                                                                     (11.2.3.5)

K poslednej zo série rovníc v integrálnom tvare treba uviesť, že do súčtu makroskopických prúdov  Ik treba zarátať aj Maxwellove posuvné prúdy. Odvodenie vzťahov medzi integrálnym a diferenciálnym tvarom Maxwellových rovníc možno nájsť v príslušných paragrafoch.

 

            Na úplný opis javov v elektromagnetickom poli, najmä v látkovom prostredí, nevystačíme s Maxwellovými rovnicami. V dielektriku treba na opis jeho spolarizovaného stavu pridať vektor elektrickej polarizácie  P  a v magnetiku vektor magnetickej polarizácie J , resp. vektor magnetizácie M . Tieto vektory vstupujú do tzv. materiálových vzťahov :

                                                                                                                      (11.2.3.6)

 kde  D  je vektor elektrickej indukcie,  Ec  vektor výslednej intenzity elektrického poľa v dielektriku (súčet intenzít vytvorených voľnými i viazanými nábojmi),  B  vektor magnetickej indukcie (vyvolaný makro- i mikroprúdmi) eo  elektrická konštanta (permitivita vákua)  a  mo

magnetická konštanta (permeabilita vákua).

            Na opis prúdov treba pridať rovnicu kontinuity

 (11.2.3.7)

v ktorej   j  je vektor prúdovej hustoty a   r  objemová hustota voľného elektrického náboja. Z rovnice kontinuity v stacionárnom stave vyplýva prvý Kirchhoffov zákon. Vzťah medzi prúdovou hustotou   j  a pôsobiacim elektrickým poľom s intezitou  E  vyjadruje Ohmov zákon v diferenciálnom tvare

 

 (11.2.3.8)

kde  g  je konduktivita prostredia (prevrátená hodnota rezistivity).  Integráciou Ohmovho zákona v diferenciálnom tvare možno získať Ohmov zákon pre úsek vodiča, ako aj druhý Kirchhoffov zákon pre elektrický obvod.

 

            Elektromagnetické pole charakterizujeme aj objemovou hustotou energie. V paragrafoch  8.x.x  a  11.1.5  boli odvodené vzťahy pre objemové hustoty energie v elektrickom, resp. v magnetickom poli. Sčítaním týchto parciálnych vzťahov dostaneme súhrnný vzorec pre objemovú hustotu energie elektromagnetického poľa :

 (11.2.3.9)

V tomto vzorci vystupujú teda všetky štyri základné vektory opisujúce elektromagnetické pole.

 

 

Kontrolné otázky

1.      Napíšte všetky štyri Maxwellove rovnice v diferenciálnom tvare.

2.      Ktoré z Maxwellových rovníc sa týkajú stacionárneho stavu ?

3.      Aký vzájomný vzťah medzi elektrickým a magnetickým poľom vyplýva z tretej a štvrtej Maxwellovej rovnice ?

4.      Napíšte Maxwellove rovnice v integrálnom tvare

5.      Čo vyjadrujú materiálové vzťahy ?

6.      Uplatnia sa materiálové vzťahy vo vákuu ?

7.      Ktorými základnými rovnicami opisujeme deje súvisiace s vedením elektrického prúdu ?

8.      Napíšte a vysvetlite rovnicu kontinuity pre elektrický prúd.

9.      Uveďte rozdiel medzi vektorom magnetickej polarizácie a vektorom magnetizácie.

10.  Aké významné vzťahy (zákony) možno odvodiť z Ohmovho zákona v diferenciálnom tvare ?

11.  Aký zákon pre elektrický prúd vyplýva z rovnice kontinuity v stacionárnom stave ?