11.1.1   Základné vzťahy

 

            Elektromagnetickú indukciu objavil Michael Faraday v prvej tretine XIX. storočia. Výsledky svojich experimentov publikoval v roku 1831 . 

Pri elektromagnetickej indukcii rozhodujúcou veličinou je magnetický tok definovaný integrálom vektora magnetickej indukcie  B  cez ohraničenú plochu :

                                                                                                           

Faradayove experimentálne výsledky možno zhrnúť vetou  - "Indukované elektromotorické napätie v uzavretom vodiči vzniká vtedy, keď sa mení magnetický tok  F  cez plochu ohraničenú vodičom".

            Zmenu magnetického toku plochou ohraničenou uzavretým vodičom (závitom, cievkou) možno dosiahnuť niekoľkými spôsobmi, ktoré možno špecifikovať takto :

·        zmenou veľkosti magnetickej indukcie v bodoch plochy 

·      zmenou veľkosti plochy 

·      zmenou orientácie plochy vzhľadom na vektor B .

 

            Ako experimentálne zistil už M. Faraday, (Faradayov zákon elektromagnetickej indukcie) elektromotorické napätie indukované vo všetkých uvedených experimentoch sa rovná

 

                                                                                                                       

V sústave SI sa magnetický tok meria v jednotkách  weber , indukované elektromotorické napätie vo voltoch .

 

            Keď sa začne meniť magnetický tok cez plochu ohraničenú uzavretým vodičom, indukuje sa v ňom elektromotorické napätie  Ui , a začne ním tiecť indukovaný elektrický prúd . Tečie takým smerom, že magnetické pole ním generované sa snaží zachovať pôvodné magnetické pole. To možno vyjadriť aj inak - indukovaný elektrický prúd svojimi magnetickými účinkami pôsobí proti zmenám, ktoré ho vyvolali. Túto skutočnosť objavil v roku 1834 nemecký fyzik H. F. E. Lenz , pôsobiaci v Petrohrade, preto sa nazýva  Lenzovo pravidlo, alebo Lenzov zákon .

 

            Elektromotorické napätie sa indukuje aj vo vodiči, ktorý nemusí byť uzavretý, ale sa pohybuje v magnetickom poli. Napr. v kovových vodičoch elektrického prúdu sa nachádzajú voľné nosiče elektrického náboja - elektróny. Ak sa vodič nachádza v magnetickom poli s indukciou B , a vodič sa voči nám pohybuje rýchlosťou  v , potom pozorujeme, že na nosiče elektrického náboja, ktoré sa v ňom nachádzajú a majú náboj   q  , pôsobí sila  :

 

f  =  qv x B       .                                                                                               (11.1.1.3)

 

Ak túto rovnicu vydelíme nábojom  q , na ľavej strane dostaneme veličinu  E i  :

 

 ktorú nazývame  intenzita indukovaného elektrického poľa . Jej integráciou pozdĺž vodiča dostaneme rozdiel elektrických potenciálov Ui  medzi začiatočným a koncovým bodom integrácie

                                                                                                                         

Indukovaná Intenzita  E i  nemá charakter intenzity elektrostatického poľa, lebo integrál tejto intenzity po uzavretej integračnej krivke sa nerovná nule.

 

Príklad  11.1.1.1  Rovinná slučka tvorená vodičom ohraničuje plochu veľkosti  S = 15 cm2. Nachádza sa v homogénnom magnetickom poli s magnetickou indukciou  B . Vektor B zviera s normálou na rovinu slučky uhol  j = 60o . Veľkosť vektora  B  sa začala s časom lineárne zmenšovať, pričom v čase to =  0  bola jeho veľkosť  Bo = 0,5 T , a v čase  t1 = 3 s  už len  B1 = 0,2 T . Vypočítajte indukované napätie v slučke.

Riešenie  Indukované napätie vypočítame pomocou vzorca (11.1.1.2) , pričom magnetický tok, ktorý treba vo vzorci použiť, budeme počítať podľa vzorca  (11.1.1.1) . Integrál v tomto vzorci vypočítame ľahko, lebo v homogénnom poli je vektor  B  konštantný, možno ho dať pred integrál. Integrál potom vyjadruje len vektorový súčet elementárnych plôch dS , čo  sa rovná vektoru  S , ktorý je na rovinu slučky kolmý a ktorého veľkosť zodpovedá plošnému obsahu plochy ohraničenej slučkou . Zostane  F = B × S = B S cosj . Veľkosť vektora B  sa s časom lineárne mení, preto  B = Bo + kt . Konštantu  k  získame tak, že využijeme známu hodnotu veľkosti v čase  t1 : B1 = Bo + kt1  , odkiaľ  k = (B1 - Bo)/ t1  a   B = Bo + t (B1 - Bo)/ t1  . Pre magnetický tok tak dostaneme  F = B S cosj = (S cosj)[ Bo + t (B1 - Bo)/ t1 ] . Indukované napätie dostaneme deriváciou posledného vzťahu podľa času :  Ui  = - (S cosj)[(B1 - Bo)/ t1 ] .  Po dosadení číselných hodnôt dostaneme Ui  = 5 . 10-5 V . 

 

 

Kontrolné otázky

1.      Napíšte definíciu magnetického toku !

2.      V akých jednotkách sa meria magnetický tok ?

3.      Akými experimentmi možno dokumentovať elektromagnetickú indukciu ?

4.      Slovne vyjadrite Lenzovo pravidlo !

5.      Napíšte Faradayov vzorec pre indukované elektromotorické napätie !.

6.      Napíšte vzorec pre intenzitu indukovaného el. poľa  vo vodiči, ktorý sa pohybuje v magnetickom poli !

7.      Napíšte vzorec pre napätie indukované medzi koncami otvoreného vodiča, ktorý sa pohybuje rýchlosťou  v  v magnetickom poli s indukciou B !