HYDROSTATIKA



   JE TO VEDA SKÚMAJÚCA PODMIENKY ROVNOVÁHY KVAPALÍN (KTORÉ NEPRÚDIA) A TELIES DO NICH PONORENÝCH.




TLAK V KVAPALINÁCH A PLYNOCH



Tlak p charakterizuje stav tekutín v pokoji. 




F-velkost' tlakovej sily,ktorá pôsobí kolmo S na plochu s obsahom S.



   Tlak meriame manometrami rôznych konštrukcií. Najjednoduchší je otvorený manometer (obr. 1), kde tlak p je priamoúmerný rozdielu hladín h.
Tlak v kvapalinách vyvolaný vonkajšou silou. 

   Pre velkost' tohoto tlaku platí Pascalov zákon:
Tlak vyvolaný vonkajšou silou pôsobiacou na povrch kvapaliny je vo 
všetkých miestach a vo všetkých smeroch kvapalného telesa 
rovnaký.




obr. 1



   Vel'kost' tohoto tlaku nezávisí od smeru sily, od objemu ani od hustoty kvapaliny. Uplatnenie Pascalovho zákona: hydraulické a pneumatické zariadenia (obr. 2).
Tlakovou silou F1 vyvoláme v kvapaline tlak p, ktorý je vo všetkých miestach kvapaliny rovnaký, preto platí: 







obr. 2



   Sila pôsobiaca na širší piest je n-krát väčšia ako sila, ktorou pôsobíme na užší piest.

Využitie: hydraulické zdviháky, brzdy automobilov, hydraulické lisy, pneumatické kladivá, pneumatické brzdy.




TLAK V KVAPALINÁCH VYVOLANÝ TIAŽOVOU SILOU



   Hydrostatický tlak je tlak, ktorý je v kvapaline vyvolaný vlastnou tiažou kvapaliny. Hydrostatický tlak v hĺbke h ideálnej kvapaliny :






   Hydrostatická tlaková sila:





   Veľkost' hydrostatickej tlakovej sily nezávisí od tvaru a celkového objemu kvapaliny v nádobe - hydrostatický paradox (obr. 3).
Vo všetkých nádobách je rovnaká kvapalina, hydrostatická tlaková sila pôsobiaca na rovnaké plochy dna je vo všetkých prípadoch rovnaká.




obr. 3


  Hydrostatickou tlakovou silou napr. pôsobí voda na dno a steny bazénu, na telo potápača alebo na morské živočíchy.




TLAK VYVOLANÝ TIAŽOU VZDUCHU



   Atmosféra je pôsobením tiažového poľa pripútaná k Zemi a spolu s ňou koná otáčavý pohyb. Na každé teleso pôsobí atmosférická (aerostatická) tlaková sila vyvolaná tiažou vzduchu.

   Atmosférický tlak pa nemožno vypočítať' zo vzťahu: pa = ρhg , pretože hustota vzduchu sa s výškou h (nadmorskou výškou) mení. Pri výstupe o 100 m sa pa zmenší približne o 1,3 kPa. Atmosférický tlak pa sa mení aj v priebehu dňa. Tieto zmeny musia meteorológovia poznať', ak chcú predpovedať' počasie.


   Normálny atmosférický tlak bol stanovený dohodou a jeho velkost' je: 
pa =1013,25 hPa = 1,01325 . 105 Pa
Na meranie atmosférického tlaku používame tlakomery alebo barometre (ortuťový, kovový- aneroid). Na starších tlakomeroch sú hodnoty tlaku uvedené v iných jednotkách: 
1000 mb (milibarov) = 1000 hPa 760 mm Hg = 760 torr = 1013,25 hPa.




VZTLAKOVÁ SILA V TEKUTINÁCH. ARCHIMEDOV ZÁKON



   Na každé teleso ponorené do tekutiny pôsobí sila, ktorá ho nadľahčuje - vztlaková sila.

F1, F2, - hydrostatické vztlakové sily (obr. 4) 
F1 = p1S = h1ρgS
F2 = p2S = h2ρgS
Vztlaková sila: Fvz = F2 – F1 = ρgS (h 2   -  h 1) =  ρgSh =  ρgV 



obr. 4


   Pokus na overenie vztlakovej sily vo vzduchu





   Archimedov zákon:

   Teleso ponorené do tekutiny je nadľahčované vztlakovou silou, ktorej veľkosť sa rovná tiaži tekutiny rovnakého objemu, ako je objem ponorenej času telesa.




   Na každé teleso ponorené v kvapaline pôsobia súčasne dve sily:
FG = ρTgV a FVZ = ρgV , kde ρT je hustota telesa, ρ hustota kvapaliny a V objem ponorenej času telesa.



Ak je: 

ρT  > ρ je,  FG   >  FVZ - teleso klesá ku dnu,
ρT  > ρ je,  FG   =  FVZ - teleso sa vznáša,
ρT  > ρ je,  FG   <  FVZ - teleso stúpa k hladine, až sa čiastočne vynorí - pláva.

   Závislosť' hĺbky ponorenia telesa od hustoty kvapaliny využívame na meranie hustoty kvapalín hustomermi.






na začiatok