Teória relativity – stručný prehľad
Špeciálna teória
relativity (ŠTR)
Významne zasiahla do súcasného svetonázoru. Jej autorom je Albert Einstein, ktorý ŠTR publikoval v roku 1905 a je založená na dvoch zásadných tvrdeniach:
Princíp relativity
Princíp nemennej rýchlosti svetla vo vákuu:
Ku koncu XIX. storočia mali vedci vážne problémy s fenoménom svetla. James Clark Maxwell (1831 - 1879) vypracoval teóriu elektromagnetických javov. Ukázalo sa, že medzi elektromagnetické vlnenie, ktoré opisujú Maxwellove rovnice, môžeme zarátať aj svetlo, pretože vykazovalo rovnaké vlastnosti, aké tieto rovnice predpovedali. Táto teória však nepoužívala žiadne mechanické veliciny, co bolo na tie časy pomerne nezvyklé, pretože dovtedy klasická Newtonova mechanika slávila jeden úspech za druhým už vyše dvesto rokov a zdalo sa, že sa cez mechanické veličiny dá vyjadriť skutočne celá podstata sveta.
O nejaký cas prišiel Albert Einstein so svojou teóriou relativity, v ktorej princíp konštantnej rýchlosti svetla zahrnul ako jeden zo základných predpokladov.
Konštantná rýchlosť svetla znamená, že dve udalosti, ktoré sa zdajú byť súčasné v jednej sústave, nebudú už súčasné v inej sústave. O tom, ci dve udalosti nastanú súcasne, rozhoduje to, akú sústavu si zvolíme za vztažnú.
Zo ŠTR vyplývajú aj také javy ako sú dilatácia času, kontrakcia dlžky či zväčšovanie hmotnosti v závislosti na rýchlosti telesa.
Všeobecná teória
relativity (VTR)
Desat rokov po vytvorení ŠTR publikoval Einstein VTR, ktorá sa pokladá za jednu z najkrajších fyzikálnych teórií. Zaoberá sa aj javmi v neinerciálnych sústavách. Ako špeciálne prípady zahrna ŠTR (pre inerciálne sústavy) a klasickú fyziku (pre velmi malé rýchlosti v porovnaní s c).
Einstein zaviedol nový spôsob nazerania na priestor a cas a oboje zlúcil do štvorrozmernej sústavy nazývanej casopriestor (priestorocas). Podla jeho teórie je gravitacné pole zakrivením tohto casopriestoru.
VTR má pre súcasnú astrofyziku i kozmológiu velký význam, pretože pomáha modelovat vesmír vo velkých merítkach.