NOTY A STUPNICE

Základná durová stupnica pozostáva z týchto tónov:

  • 264 Hz - C, do
  • 297 Hz - D, re
  • 330 Hz - E, mi
  • 352 Hz - F, fa
  • 396 Hz - G, so
  • 440 Hz - A, la
  • 495 Hz - H (niekde sa uvádza ako B), si
  • 528 Hz - C, do
a tieto tóny sa potom ďalej opakujú.

Dostali sa tam len preto, že sú pre ľudské ucho príjemné. Avšak je medzi nimi aj súvis. Treba si uvedomiť vzdialenosť medzi dvoma rovnakými tónmi, napr. C (264Hz) a C (528Hz) - je to presne dvojnásobok. Táto vlastnosť je základom oktáv. Každá frekvencia môže byť zdvojnásobená (ideme o oktávu vyššie) alebo rozpolená (ideme o oktávu nižšie). Táto postupnosť tónov platí, ak začíname stupnicu tónom C. Ak by sme však začínali napr. tónom D, už by nám to tak neznelo. Aby sme dostali znova durovú stupnicu, potrebovali by sme tóny C a D vymeniť za nejaký iný tón (medzi nimi). To isté by platilo aj o tónoch F a G. Preto sa vymysleli poltóny (# - ideme o pol tóna vyššie, b - ideme o pol tóna nižšie). Ak by sme si to vyskúšali pri všetkých stupniciach, zistili by sme, že navyše potrebujeme tóny:

  • C# - 277 Hz
  • D# - 311 Hz
  • F# - 370 Hz
  • G# - 415 Hz
  • A# - 466 Hz.
Všetky tieto tóny sú zložkami chromatickej (čiže poltónovej) stupnice. Za základný tón sa považuje A s frekveciou 440Hz. Od tohto tónu sa odvodzujú všetky ostatné tóny pomocou konštanty 1,0595. Ak si vezmeme ľubovoľný tón a jeho frekvenciu prenásobíme touto konštantou, dostaneme frekvenciu nasledujúceho poltónu.