Ak si porovnáte elektrickú gitaru s akustickou zistíte, že veľa vecí majú spoločných: väčšinou 6 strún, pražce na hmatníku, hlavu s ladiacimi kľúčmi. Hlavné rozdiely sú však na tele gitary.

Niektoré elektrické gitary majú duté alebo polo-duté telo s ozvučnými otvormi, ako na akustickej gitare, ale väčšina elektrických gitár má pevné plné telo. Zvuk je tvorený magnetickými snímačmi a ovládaný niekoľkými gombíkmi. Ak brnknete na strunu na odpojenej gitare, zvuk je skoro nepočuteľný. Bez vrchnej dosky a dutého tela nemá vibrácie strún čo zosilňovať.

Aby elektrická gitara vylúdila zvuk, musia sa vibrácie strún snímať elektronicky a elektronický signál sa potom vedie cez zosilňovač do reproduktora. Snímanie prebieha v magnetickom snímači umiestnenom pod strunami gitary. Hlavnou časťou snímača je magnet a cievka, ktorá má okolo 7000 závitov. Pri chvení struny sa na cievke indukuje elektrický prúd. Existuje viacero druhov snímačov. Niektoré majú len jeden magnet uložený pod všetkými strunami, iné majú pre každú strunu osobitný magnet. Na niektorých gitarách sa dá dokonca výška každého magnetu nastaviť pomocou skrutky. Čím je magnet bližšie ku strune, tým je signál silnejší.

Indukovaný elektrický prúd sa potom odvádza ako signál cez jednoduchý elektrický obvod, ktorý vyzerá asi takto:

Ladiaci rezistor nastavuje tón. Rezistor (štandardne 500 kiloOhmov max) a kondenzátor (0,02 mikroFaradu) tvoria dolnopriepustný filter, ktorý odrezáva vyššie frekvencie. Nastavením rezistora ovládate, ktoré frekvencie sa odrežú. Druhý rezistor (štandardne 500 kiloOhmov max) ovláda amplitúdu (hlasitosť) signálu, ktorý vychádza cez jack. Ďalej ide signál cez zosilňovač do reproduktora. Zariadenie, ktoré zahŕňa aj zosilňovač aj reproduktor, je kombo.

Veľa elektrických gitár má dva alebo tri rôzne snímače umiestnené na rôznych miestach po tele. Každý snímač má iný zvuk a viaceré snímače môžu byť popárované, či už vo fáze alebo mimo, aby vytvorili ďalšie variácie.